Je aj tá vaša záhrada často zamokrená? – 2. časť

Prvá časť článku.

Ktoré sú tie hlavné príčiny odumierania rastlín na zamokrenej pôde?

Ak je záhrada dlhodobo zamokrená, zdravý vývoj rastlín môže byť nepriaznivo ovplyvňovaný hlavne týmito okolnosťami:

• 

  Zamokrená záhrada môže byť problémom

  zamokrenie pôdy obmedzuje alebo úplne ukončí prísun kyslíka do koreňového systému rastlín a nedochádza tak vlastne ani k úniku oxidu uhličitého CO2 z rastlín

• normálna funkcia koreňov je postupne znižovaná až úplne končí; vplyvom inváznych hnilobných a rozkladných organizmov korene odumierajú; tieto hnilobné procesy v koreňovej zóne sa viditeľne prejavujú v nadzemných častiach rastlín, pretože listy, stonky a kmene rastlín nie sú schopné získavať potrebné množstvo vody a živín
• v čase chladných zimných mesiacov dýchajú korene menej, takže zamokrenie pôdy je o niečo menej devastujúce než v teplejších obdobiach, kedy korene voľne dýchajú a potrebujú dostatočný prísun kyslíka
• len niekoľko málo rastlín je schopných prežiť letné opakované zamokrenie pôdy, pretože majú špeciálny koreňový systém prispôsobený na takého vlhké podmienky; asi najznámejšou je vŕba a okrajové vodné rastliny ako sú kosatce
• zamokrené pôdy môžu byť zhutnené vlastnou váhou alebo majú pôvodne takú hustú pôdnu textúru, ktorá má nedostatok odvodňovacích kanálikov; takáto pôda zostáva dlho vlhká aj po daždi
• niektoré pôdy sú viac vhodné pre zamokrenie než iné

Záhrada s vlhkou pôdou – ktorým rastlinám to prekáža menej?

Aj keď predchádzajúce riadky nevyzneli príliš pekne a optimisticky, skutočnosť môže byť aj taká, že aj na zamokrenej pôde až močarisku si môžeme postupne s určitou vedomosťou a trpezlivosťou vytvoriť zaujímavú záhradu s okrasnou, úžitkovou aj oddychovou zónou. A aj tie ovocné stromčeky, po ktorých ja tak túžim vidieť ich rásť a rodiť v tej našej záhrade pri chalupe.

Ak vieme správne identifikovať, prečo je záhrada zamokrená (vyššia hladina podzemnej vody, blízkosť prameňa, charakter textúry pôdy, blízkosť vody), potom si v nej môžeme vybudovať prírodné jazierko, umelý potôčik, prípadne aj atraktívne záhony so zaujímavou skladbou vlhkomilných rastlín. Tie dokážu z vlhkej a bahnitej pôdy vytvoriť čarovné zákutie. Okrem kvitnúcich trvaliek sem patria aj tie, ktoré majú atraktívne listy, okrášlia záhradu svojou farbou, tvarom alebo štruktúrou. Ak to vraj skúsime s takými rastlinami ako sú fuksie, prvosienky, záružlie, alchemilky, kosatce, vrbiny či žltohlavy, tak nás pravdepodobne nesklamú.

Z okrasných drevín vlhká pôda nevadí niektorým ihličnanom (smreky, borovica, tuja, jedľovec) a drieňom, môžeme skúsiť aj rododendron, hortenziu, ale aj liesku, orgován a plamienku. Do veľmi mokrej pôdy je dobré vyberať stromy, ktoré prirodzene rastú vo vlhkých brehových porastoch, ako sú jelša, vŕba, topoľ, agát alebo jaseň.

Nádej vraj zomiera posledná. Aj vo vodou zaplavovanej záhrade?

Netreba sa však hneď vzdávať

A čo tie moje ovocné stromčeky v tej našej záhrade? Poslednou dobou som sa opäť trocha viac venoval zhromažďovaniu vedomostí o pestovaní stromov na zamokrených pôdach. Prečítal som si dokonca aj niekoľko celkom zrozumiteľných odborných článkov. A zdá sa mi, že niektoré odrody jabloní či sliviek by sa mohli ujať a aj prinášať časom úrodu. Prirodzená hladina v tej našej záhrade je však príliš vysoko (od 1m do 0.5m pod povrchom). Asi bude vhodné detailnejšie sa pozrieť na charakter pôdneho profilu a jej zloženie, dohodnúť sa so susedmi na obidvoch stranách našej záhrady na spoločnom a koordinovanom drenážnom odvodňovacom systéme. Uvidíme. Ale jedno mi je jasné už aj dnes. Na hospodárskom dvore, kde v minulosti boli tri hnojiská a často tam stojí zrážková voda, pribudne prírodné jazierko. Alebo to skôr bude vyzerať ako záhrada s malým močiarom? Uvidíme. Dám vám určite včas vedieť!