Aj slnečné okuliare mali svoje historické etapy
Určite najstaršou ochranou našich očí pred občas nepríjemným priamym slnečným svetlom je a bola naša ruka. Jednoducho si ňou zatienime náš zrak a na chvíľu to pomôže. Slnečné okuliare sú dnes nielen bežnou praktickou súčasťou každodenného života, ale aj vyhľadávaným módnym doplnkom. Považujeme ich za samozrejmosť, mnohí si svoj život bez nich ani nevedia prestaviť. Odkedy sa však ľudia pokúšali účinne chrániť si svoj zrak? Kde sa po prvýkrát asi niečo ako slnečné okuliare objavili?
Slnečné okuliare v snehu
Archeológovia sa domnievajú, že staroveké formy slnečných okuliarov začali po domácky vyrábať a používať Inuiti v oblasti Aljašky a Kanady už 1000 rokov pre Kristom. Sídlili a aj dnes žijú v oblastiach zaviatych snehom. Snažili chrániť si svoj zrak pred tzv. snehovou slepotou. Artefakty objavené z tejto doby boli vyrobené z naplaveného dreva, slonoviny a kosti s úzkymi štrbinami vytesanými do prednej časti okuliarov. Odraz slnečných lúčov potláčali potiahnutím vyrezaných otvorov strelným prachom a sadzami.
Maska na oči domorodých Američanov
Slnečné okuliare od staroveku po dnešok
Kto ale vynašiel moderné slnečné okuliare? Predpokladá sa, že prvý pár zatmavených okuliarov sa objavil v Číne v 12. storočí. Boli k dispozícii iba určitým spoločenským vrstvám a slúžili predovšetkým na skrytie emócií súdnych úradníkov. Najstaršia historická zmienka o slnečných okuliaroch pochádza zo starovekej Číny a Ríma. Rímsky cisár Nero vraj sledoval boje gladiátorov cez naleštené drahokamy.
V Číne sa slnečné okuliare používali v 12. storočí alebo možno aj skôr. Tieto okuliare boli vyrobené zo šošoviek, ktoré boli plochými tabuľkami dymového kremeňa, tzv. záhnedy. Takéto okuliare príliš nechránili pred slnečnými lúčmi, a už vôbec nie pred škodlivým UV žiarením. Čiastočne chránili oči pred oslnením. Dochované dokumenty popisujú používanie týchto pomôcok sudcami na starovekých čínskych súdoch. Asi hlavne kvôli skrytiu výrazov ich tváre pri vypočúvaní svedkov.
Slnečné okuliare na začiatku 20. storočia
Koncom 17. storočia anglický optik James Ayscough navrhol pridať do okuliarov farebný odtieň za účelom liečby rôznych problémov so zrakom. Tento pán je často označovaný ako oficiálny vynálezca slnečných okuliarov, ktoré ale neboli v skutočnosti určené na ochranu očí pred slnkom. Až okolo roku 1930 sa myšlienka pravidelného nosenia slnečných okuliarov stáva realitou a samozrejmosťou.
