Sekera je nástroj, ktorý má doma väčšina domácností na dedinách a na chatách na rúbanie dreva. Je taktiež povinnou výbavou každého pilčíka, horára, drevorubača či stolára. Používajú ju aj hasiči pri zachraňovaní a niekedy aj vojaci pri misiách či tréningoch v zalesnených oblastiach. Po tisícročia sa využívala predovšetkým ako šikovná pomôcka na prácu, či ako zbraň. Dnes nazrieme späť do dejín a povieme si, čo, prečo a kde všade môžeme vidieť sekeru ako symbol.
Sekera sa ako symbol používala už od pradávna. V čase Neolitu ju nosili náboženskí a mocenskí hodnostári kmeňov na znak ich moci. Nabrala na takej hodnote, že sa často dávala aj ako dar rôznym božstvám. Náboženskú rolu zohrávala aj v časoch starovekého Grécka. Konkrétne išlo o dvojsečnú sekeru zvanú labrys. Mnoho takýchto sekier a ich vyobrazení z minojskej kultúry bolo nájdených na ostrove Kréta. Predpokladá sa, že súvisela s náboženskými rituálmi, kedy ich používali miestne kňažky pri obetovaní zvierat. V novodobej histórii sa stala symbolom gréckych fašistov.
Sekera sa objavuje aj v slovanskej kultúre. Ide konkrétne o Perúnovú sekeru, ktorá je akoby protipólom severského Thorovho kladiva Mjolnir. Sekera symbolizuje vládu boha Perúna alebo Paroma, ktorý vládne hromu, búrke a dažďu a svojou sekerou metá ohnivé strely – blesky. Parom je taktiež bohom vojny, zbraní ale aj plodnosti a poľnohospodárstva.
V starovekom Ríme je zas známa ako súčasť tzv. fasces – teda zväzku prútov zaviazaného červenou páskou a vyčnievajúcou sekerou. Fasces nosili osobní strážcovia konzula ako znak ich moci a autority. Tak ako u Grékov, aj u Talianov sa neskôr stala marketingovým symbolom fašistickej strany Benita Mussoliniho.
Známe je aj zaužívané slovné spojenie „zakopať vojnovú sekeru“, ktorého význam je ukončiť prebiehajúci konflikt, spor alebo nepriateľstvo. Toto spojenie pochádza zo Severnej Ameriky z čias kolonizovania. V časoch negociácií medzi domorodými Indiánmi a kolonistami sa totiž všetky zbrane museli najprv zakopať pod zem, a až potom sa mohli viesť vyjednávania.