Plynové zbrane tvoria vysokotlakové plyny rýchlosťou, ktorá vytvára štiepenie dramaticky odlišné od hydraulického lámania, alebo výbušnín. Čas do špičkového tlaku je približne 10 tisíc krát pomalší ako u výbušnín a 10 tisíc krát rýchlejší ako u hydraulickom štiepení/lámaní. Zatiaľ čo fyzikálne vlastnosti tohto dynamického procesu sú komplexné, preukázané výsledky poukazujú na praktické výhody plynovej stimulácie. Plynové zbrane používajú pevnú hnaciu látku, často nazývanú ako nízka výbušnina, na rýchle vytváranie vysokotlakového plynu. Tempo je prispôsobené charakteristikám formácie tak, aby boli dostatočne rýchle na to, aby vytvorili viac štiepení naraz sálajúcich 10 až 50 stôp od vrtu (odchýlky od centrálneho bodu), no nie tak rýchlo, aby sa rozdrvili kameň, ako je to u klasických veľkých výbušnín, napr. nitroglycerín. Hviezdicový vzor viacnásobných úlomkov odstraňuje poškodenie alebo zablokovanie vrtu a zvyšuje tvorbu priepustnosti v blízkosti vrtu. Použitá hnacia sila je podobná, ako pri vojenských zbraniach s veľkými otvormi. Zatiaľ čo koncepcia použitia tuhých plynov na stimuláciu ropných a plynových vrtov nie je úplne nová, plynové zbrane zahŕňajú výrazne vylepšenú konštrukciu s postupne horiacimi hnacími plynmi, ktoré boli preukázané nezávislým výskumom, že sú mnohonásobne efektívnejšie pri vytváraní úlomkov a zvyšovaní tvorby priepustnosti.