Zeolity sú zaujímavou skupinou prírodných materiálov s neustále sa rozširujúcimi aplikáciami v takých oblastiach nášho každodenného života ako je priemysel, poľnohospodárstvo, ochrana životného prostredia a v ostatných rokoch aj v biomedicíne či výskume vesmíru.
Zhruba okolo 50 prírodne sa vyskytujúcich zeolitov bolo identifikovaných rôznymi výskumnými pracoviskami po celom svete. Minerály ako analcim, klinoptilolit, chabazit, heulandit, mordenit, stilbit a philipsit patria práve do tejto skupiny chemicky aj štruktúrou zložitých kremičitanov. Z nich sa najbežnejšie v poľnohospodárstve využíva hlavne klinoptilolit.
Tento minerál má výnimočné adsorpčné vlastnosti, katalytickú či dehydratačnú kapacitu. Minerály skupiny zeolitov sú po chemickej stránke zložité vodnaté alumo-kremičitany. Ich kryštálová štruktúra obsahuje množstvo mikroskopických dutiniek a pórov, navzájom pospájaných priepustnými kanálikmi. A práve táto sieť kanálikov umožňuje pohyb iónov a molekúl dovnútra ako aj von z kryštálovej štruktúry zeolitov. A mineralogicky a štruktúrne je určite najlepšie preskúmaný práve klinoptilolit.
Prírodný zeolit klinoptilolit môže v poľnohospodárstve výrazne vylepšiť účinnosť používaných hnojív. A tým podporiť lepší rast rastlín a následne zvýšiť celkové výnosy hospodárenia na pôde. Už pred desaťročiami sa napr. zistilo, že aplikáciou okolo 10 až 15 ton zeolitov na jeden hektár ovocného sadu sa zvýšila produkcia jabĺk od 15-40%. S použitím klinoptilolitu pri výsadbe nových sadov v množstve od 2-8 kg na jeden stromček, sa tiež výrazne zlepšili celkové výsledky zakladania nových sadov. Zeolity sa úspešne používajú pri pestovaní širokého spektra plodín ako sú obilniny, zelenina, hrozno či rôzne ovocie.
Prírodný zeolit v určitom množstve a pomere pridaný do hnojív pomáha udržiavať potrebné živiny pre rastliny. Vďaka aj tej zmienenej sieti kanálikov v ich kryštálovej mriežke. Vylepšuje sa tak dlhodobo kvalita pôdy zvýšením jej adsorpčnej schopnosti. To ale v stručnosti aj znamená, že najdôležitejšie rastlinné živiny ako je dusík a draslík, ale taktiež vápnik, horčík a rôzne ďalšie mikroprvky, sú vhodnejším a efektívnejším spôsobom využívané koreňovým systémom jednotlivých rastliniek.
Takto to následne vedie k tomu, že draselné či dusíkaté hnojivá sú omnoho efektívnejšie využívané. Znižuje sa tým ich spotreba pre tú istú plodinu predlžovaním ich aktivity a nakoniec aj k lepším pestovateľským výsledkom. Veľké straty umelých hnojív, ktoré príliš rýchlo odchádzajú z oblasti koreňových zón rastlín, sú charakteristické hlavne pre piesčité pôdy. A práve jednoduchým pridaním zeolitov do hnojív v takýchto pôdach sa výrazne ovplyvní zdravý rast a vývoj rastlín.