Domáce papuče – od minulosti po súčasnosť (1. diel)
Boli papuče vždy iba domácou obuvou?
Domáce papuče – azda každý z nás pozná ten slastný pocit, keď si ich po celodennom zhone doma obuje a dopraje svojim nohám zaslúžený oddych. Domáca obuv, ako ju poznáme dnes má mnoho podôb a nie vždy bola iba výsostnou súčasťou pohodlného domáceho oblečenia. Nahliadnite v tomto miniseriály od milej histórie výroby papúč a ich využitia, až po najnovšie trendy a módne kúsky, ktoré môžete nájsť v obchodoch dnes.
Rôzne typy papúč
Naše prastaré mamy by nám možno ešte vedeli rozprávať, ako nosili vlastnoručne ušité papuče z kusov vlneného súkna (tá teplá, no pichľavá látka z vlny) a pletených častí. Ešte aj dnes prebiehajú kurzy takzvaného papučiarstva, ako sa hovorí takejto domácej výrobe papúč, pletených ponožiek či pančúch. Nosenie papúč z plsti – kapcov (materiál, ktorý vznikne spájaním vlny/srsti pôsobením tepla a tlaku) je na našom území doložené od 12. storočia.
Kapce vyrobené zošívaním súkna. Považská Bystrica. Zbierkový fond SNM v Martine (foto P. Jarošová, 2010).
Podobne staré sú aj kopytcia akési hrubé pletené „ponožky“, ktoré sa nosili do kožených krpcov tak, ako to poznáme z historických obrázkov.
Mužské kopytcia z bielej, červenej a oranžovej vlny v krpcoch. Čičmany, rekonštrukcia zo začiatku 20. storočia. Fotoarchív Múzeum ĽUV Stupava (foto R. Albíni, 1967).
Niektorí etnológovia predpokladajú, že išlo o výrobok, ktorý sa na naše územie dostal na začiatku stredoveku z južných krajín. Z rozprávania a starých príbehov určite poznáte aj onuce, čo bol kus teplej látky, ktorá sa pevne a dôsledne zakladala priamo na bosé chodidlo a bola predchodcom dnešných ponožiek.
Spôsob balenia nôh do onucí.
Papuče a ich využitie
Aby sa predišlo ich premočeniu používala sa častokrát impregnácia z tuku zvierat. Zaujímavosťou je, že až do roku 2013 sa onuce používali aj v niektorých armádach. Viacerí vojaci si pochvaľovali ich výborné teplo-izolačné vlastnosti a z prechodu na klasické ponožky mali skôr obavy.
Iným typom obuvi, ktorá sa podobala na dnešné papuče, boli slovenské váľanice/váľanky, čo bola mužská, ženská, ale aj detská obuv určená na zimu.
Vysoké čierno-biele súkenné papuče podľa vzoru z Važca. Výtvarný návrh a výroba Eva Kováčová, 1987. Fotoarchív Múzeum ĽUV Stupava (foto J. Přikrylová).
Vyrábala sa z druhoradej ovčej vlny s prímesou kravskej srsti tak, že sa jednotlivé vrstvy na seba poukladaných vláken za mokra váľali na kuse látky (postup známy aj ako plstenie). Odtiaľ pochádza aj ich názov – váľanky. Aj v minulosti ľuďom záležalo na tom, aby bol ich odev nielen funkčný (možno aj viac ako dnes), ale aj pekný a tak sa ženské a detské váľanky zdobili farebnými nitkami. Špecifickým bolo aj to, že muži nosili váľanky sivé, mladšie ženy biele a staršie ženy čierne. Čo ste možno netušili je, že takéto papuče sú predchodcami dnešných špecifických topánok, ktoré sú síce nesmierne pohodlné a pri kvalitnejších kusoch aj úžasne teplé, no aj po krátkom nosení sa nevkusne zdeformujú a pôsobia skôr vtipne ako pekne a prakticky. Ich názov „válenky“ je v konečnom dôsledku viac poplatný ich vzhľadu ako pôvodnému spôsobu výroby.
Dnešné „válenky“
Nielen domáca obuv
Už ste si asi stihli všimnúť, že papuče najprv vôbec neslúžili ako domáca obuv. Boli plnohodnotnou alternatívou napríklad ku koženým topánkam, ktoré boli vo viacerých obdobiach pre bežných ľudí nedostupné. Obrovskú úlohu zohrával spôsob spracovania materiálu, z ktorého boli papuče zhotovené a predovšetkým samotný materiál určoval kvalitu a vlastnosti obuvi, ktorá mala svojmu nositeľovi prinášať teplo a pohodlie. Práve rôznym materiálom sa budeme venovať v ďalšej časti tejto série. Veríme, že ak ste sa v článku dozvedeli niečo nové a zaujímavé, podelíte sa o oň zdieľaním aj s vašimi priateľmi ;).
