Staroveké Grécko uctievalo panteón bohov, z ktorých najdôležitejším bol Zeus. Jeho kultu slúžila medzi inými aj svätyňa v meste Olympia, kde sa každé štyri roky konali slávnosti na oslavu Dia. Počas nich si merali sily atléti z celého Grécka. Medzi športové disciplíny prvých Olympijských hier patrilo zápasenie, beh, hod kopijou a diskom, skok do diaľky a pentathlon, teda kombinácia všetkých piatich. Celé Grécko sa počas hier stalo územím prímeria, kedy jednotlivé mestské štáty prestali medzi sebou brojiť. Víťazi Olympijských hier sa korunovali olivovými vencami. Boli považovaní za hrdinov a uctievaní podobne, ako samotný boh Zeus, ktorému svojimi výkonmi prišli zložiť poctu.
Slávnostné hry v Olympii boli jedny zo štyroch Panhelénskych hier. Každá z týchto slávností oslavovala iné božstvo:
Jednotlivé hry sa konali v rôznych časových intervaloch, aby sa neprekrývali. Všetky sa vystriedali počas cyklu štyroch rokov, ktorý sa nazýval olympiáda, a bol dôležitou časovou jednotkou v antickom Grécku.
Grécko bolo v staroveku vysoko rozvinutou kultúrou. V každom meste boli gymnáziá a školy atletiky, kde sa šport pestoval v rovnováhe s intelektuálnymi a umeleckými vlastnosťami každého žiaka. Sokrates, Aristoteles a ďalší grécki filozofi učili na takýchto gymnáziách, samotný Platón bol prominentný atlét. Ideál “kalokagathie” – harmónie krásy a sily – bol rozhodujúci. Olympijské hry sa stali hlavnou príležitosťou, kde sa tieto cnosti mohli naplno predviesť. Na hrách sa zúčastňovali predovšetkým muži, a to úplne nahí. Slávna Myronova socha Discobolus je pripomienkou tejto historickej reality.
Pôvodne sa hier mohli zúčastňovať iba obyvatelia Grécka. Po ovládnutí Grécka Rímom sa otvorili všetkým obyvateľom obrovského rímskeho impéria. Súčasných Olympijských hier sa zúčastňujú športovci z celého sveta.