V súčasnosti je výber dostupných sorbentov využívaných pri rekultivácii znečistených vôd a pôd pomerne pestrý. Ich hlavným poslaním je znehybnenie a stabilizácia migrujúcich látok v prostredí kontaminovaných škodlivinami. Imobilizácia toxických elementov môže byť dosiahnutá pridaním prírodných alebo syntetických adsorpčných substrátov. Sú to hlavne rôzne alkalické materiály, fosfátové minerály, hydroxidy Fe a Mn, niektoré hlinitokremičitany a zeolit. Prírodný zeolit je vzhľadom k svojej jedinečnej štruktúre a vysokej katiónovej výmennej schopnosti určite jedným z najperspektívneších sorbentov. Aj vďaka pomerne nižším ťažobných a spracovateľským nákladom a častejšiemu výskytu ako nerastnej suroviny. Zeolit je prírodná látka majúca schopnosť viazať na svoj povrch mnohé ióny organických a anorganických zlúčenín.
Ak sa snažíme o komplexnú sanáciu znečistených vôd a pôd, potom sorpčné a desorpčné správanie sa a vlastnosti použitých adsorbentov hrajú kľúčovú úlohu. Platí to samozrejme aj o zeolite. O jeho sorpčnej kapacite a celkovom správaní sa pri zachytávaní cirkulujúcich cudzorodých znečisťujúcich látok. Avšak desorpčné správanie sa látok na povrchu zeolitu nie sú nedostatočne popísané. Pre mnohé znečisťujúce látky je desorpčný proces odlišný od sorpcie. Tento jav je známy ako hysterézia. Pochopenie podstaty hysterézie takých environmentálnych sorbentov, akým je zeolit, má významný vplyv na pohyb znečisťujúcej látky a jej biologickej dostupnosti.
Nežiadúce uvoľňovanie organických aj anorganických látok do životného prostredia je potenciálnou hrozbou pre pôdu a kvalitu vody. Nielen povrchových vodných tokov, ale aj vody podzemnej a pitnej. Toxické látky sa z kontaminovaného geologického prostredia prenikajú do rastlín a živočíchov. Často sú tak súčasťou potravinového reťazca a dostávajú sa do našej stravy a ohrozujú tak nakoniec aj naše osobné zdravie. Sanácia kontaminovaných pôd a vodných plôch musí byť jednou z najdôležitejších environmentálnych otázok dneška.
Je len prirodzené, že sa neustále objavujú experimentálne aj praktické pokusy o využitie zeolitu pri odstraňovaní ekologických havárií. Je evidentné, že tento prírodný sorbent je vhodný adsorpčný materiál pre rôzne druhy nečistôt z kontaminovaných prostredí. Schopnosť zeolitových materiálov eliminovať rôzne znečisťujúce látky a možného využitia takýchto substrátov sú predmetom výskumných projektov. Vzhľadom k veľkému povrchu, vysokej výmennej kapacite, nízkej cene a širokej dostupnosti je zeolit určite zaujímavý nerastný materiál. Ako jeden z možných technologických postupov pri predchádzaní uvoľňovania najmä ťažkých kovov do životného prostredia.
Monitorovanie pohyblivosti škodlivín a ich biologická dostupnosť je kľúčom k úspešnosti sanačných technológií. Adsorbované kontaminanty môžu byť opäť časom mobilné. Účinnosť zeolitu ako adsorpčného média je ovplyvňovaná tzv. sorpčno-desorpčnými reakciami. Aj napriek mnohým výskumom je desorpčné správanie sa kontaminantov z povrchu zeolitových substrátov stále nedostatočne popísané a pochopené. Predpovedať osud a pohyb ťažkých kovov v životnom prostredí a modely ich biologickej dostupnosti sú však existenčne založené na pochopení distribučných koeficientov použitých sorbentov. Viac info nájdete aj TU.