Ako dioptrické okuliare vrátili vojakom tvár
Prešlo už vyše 100 rokov od Prvej svetovej vojny. O čom presne bola? Ťažko povedať. Ťažko by na to odpovedali aj mnohí z mužov, ktorí šli nadšene narukovať do vojny. Čo s nimi mala kríza na Balkáne spoločné? Nakoniec, veľké množstvo z nich radšej dezertovalo. Aj u nás Čechoslovákov si mnohí povedali: „Prečo by som mal zomrieť za cisára, ktorého som nikdy nevidel?“
Nakoniec si vojna vyžiadala 16 miliónov mŕtvych a 21 miliónov zranených, z ktorých bola veľká časť mužov na tele znetvorená do konca svojho života. Práve vtedy bola vynájdená moderná plastická chirurgia. Tá pomohla mužom získať sebavedomie, aby sa opäť vrátili do spoločnosti a medzi svojich milovaných bez toho, aby sa ich báli. Popri plastike sa však používali aj masky, ktoré sa jednoducho pripli na dioptrické okuliare.
Masky na rámoch okuliarov vrátili vojakom tvár
Začalo to plastickou chirurgiou
Všetko to začalo v roku 1917, rok pred koncom vojny. 5000 britských vojakov vtedy ošetrovali v Nemocnici Kráľovnej Mery v Londýne. Mnohí z nich mali znetvorenú tvar či už plynom, ohňom, nepriateľskou guľkou alebo šrapnelom po výbuchu. Nevieme s istotou povedať, kto prišiel s riešením pokryť zohavenú tvár iným kusom kože. Vieme však, kto túto metódu ako prvý praktikoval. Bol ním doktor Harold Gillies a jeho prvým pacientom bol anglický námorník Walter Yeo, ktorý v bitke pri Jutlande prišiel o obe vieča.
Dioptrické okuliare a zohavená tvár
Okrem toho tu bola aj iná podpora pre vojakov, ktorí prišli napríklad o oko, nos, líca alebo čeľusť. Pre nich sochári a maliari vyrobili maľované kovové masky, ktoré boli často pripojené na dioptrické okuliare a ich rámy.
Cieľom bolo obnoviť pôvodný vzhľad pacienta. Ten sa zisťoval najmä podľa jeho starších fotografií, ktoré zanechal svojej rodine alebo priateľke pred vstupom na frontu a pred zranením. Priekopníkom týchto masiek bol britský sochár Francis Derwent Wood.
Zranenia z vojny boli naozaj strašné
Dioptrické okuliare a maska od sochára
Ako sám Wood povedal, jeho práca začínala tam, kde končila práca chirurga. Keď chirurg urobil všetko pre obnovenie funkcie kože, sochári využili svoje zručnosti, aby sa tvár vojaka čo najviac priblížila k stavu predtým než bol zranený.
Proces výroby masiek sa začal sadrovým odliatkom tváre, na ktorom sa potom z plastelíny alebo hliny doplnili chýbajúce črty tváre ako boli očné jamky, nosy, alebo líca. Následne boli tieto časti odliate do medi. Akonáhle bola maska odliata, sochári a maliari začali pracovať na textúrach, aby sa čo najviac podobala na chýbajúce obrysy tváre. Maľovali na ne teda štruktúru pokožky, pigmentáciu alebo chýbajúce oko, či nos. Nakoniec sa maska pripla na dioptrické okuliare.
Hoci masky neboli dokonalým riešením, umožnili znetvoreným vojakom znovu vojsť do spoločnosti bez toho, aby priťahovali nežiadúcu pozornosť.
